CCAT v pondelok požadovala "okamžité prepustenie a návrat" zadržaných aktivistov, aby ich mohli súdiť v Novej Kaledónii a francúzske úrady súčasne obvinila z "koloniálnej taktiky". Francúzska Liga za ľudské práva vo vyhlásení uviedla, že zadržiavanie aktivistov na kontinentálnom území je "vážnym porušením ich práva na súkromný a rodinný život".
Nepokoje v Novej Kaledónii vypukli v polovici mája po kontroverzných volebných reformách navrhnutých francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Tie mali rozšíriť volebné právo aj pre ľudí, ktorí sa na súostroví zdržiavajú najmenej desať rokov, čo niektorých príslušníkov domorodej komunity Kanakov pobúrilo, pretože sa obávajú oklieštenia svojich práv v prospech ľudí z kontinentu a zmarenia nádejí na vyhlásenie nezávislosti. Násilnosti si vyžiadali deväť mŕtvych a viac ako 1500 ľudí bolo zatknutých.
Nová Kaledónia sa stala francúzskym územím v roku 1853 za cisára Napoleona III., Napoleonovho synovca a dediča. Od druhej svetovej vojny je Nová Kaledónia zámorským územím, pričom v roku 1957 bolo všetkým Kanakom udelené francúzske občianstvo.
Názory na to, či by mali ostrovy zostať súčasťou Francúzska, alebo byť autonómne či nezávislé, tamojšie obyvateľstvo rozdeľujú zhruba podľa etnických línií.
