Dynamika cestovania sa stále nedotiahla na predcovidový normál, no cestovateľské zvyklosti boli vo svojej štruktúre takmer už identické - 64 % všetkých ciest tvorili domáce pobyty a 36 % zahraničné. K dosiahnutiu tohto stavu napomohol najmä dynamický medziročný nárast zahraničných pobytov (dlhodobých aj krátkodobých) v priemere až o viac ako 30 %.
Najdynamickejšie sa oproti minulému roku, takmer o tretinu, zvýšili počty zahraničných pobytov, a platilo to pre dlhodobé (4 a viac nocí) aj krátkodobé pobyty (1 až 3 noci). Slováci zrealizovali za rok 3,9 milióna ciest do zahraničia. Stále platilo, že pri cezhraničnom cestovaní dominovali dlhodobé pobyty, ktoré tvorili dve tretiny zo všetkých ciest. Minuloročná dynamika pomohla krátkodobým pobytom docieliť predcovidovú úroveň, dlhodobé pobyty však zaostávali ešte o 14 % (400.000 ciest).
Pri voľbe spôsobu cestovania do zahraničia vlani najvýraznejšie, o 36 % rástla, letecká preprava. Aj naďalej sa však v roku 2023 cestovalo najmä autami, podiel týchto ciest však už klesol pod 50 %, podobne ako pred pandémiou. V prvých dvoch rokoch krízy tvorila doprava automobilom rekordných 60 % a 71 %.
Najnavštevovanejšou krajinou bolo v rámci zahraničného cestovného ruchu tradične Česko. Vlani v ňom absolvovali Slováci 880.000 krátkodobých i dlhodobých pobytov, cesty do Česka tak tvorili pätinu zahraničných ciest. Do hodnôt pred pandémiou však stále chýbala ešte asi tretina. Druhou najnavštevovanejšou destináciou bolo Chorvátsko. Slováci tam zrealizovali vyše 424.000 ciest, bolo to viac ako pred pandémiou. Ďalšími obľúbenými dovolenkovými destináciami boli vlani Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Rakúsko. Nasledovali tradičné letné destinácie Turecko a Grécko.
