Na to, aby ich mohli pochovať, si však ešte musia počkať. Rodiny totiž odovzdali ich DNA, aby bolo možné ich identifikovať. Nesmierny smútok vládne aj v obci Čechy, odkiaľ pochádzala Marcelka († 40), jedna zo siedmich obetí. Ostal po nej synček Filip (15). Nešťastní rodičia spomínajú na jej posledné chvíle...
Bolesť, ktorú vidíte a cítite v každom kúte, v každej miestnosti... Jeden z domov v obci Čechy je od štvrtka plný zármutku a plaču. Žila v ňom Marcelka († 40), obeť nešťastia pri Nových Zámkoch. Slobodná mamička tu bývala s milujúcimi rodičmi a jej veľkou láskou, synom Filipom (15). Srdcia majú rozbité na márne kúsky nielen oni, ale aj staršia sestra a brat, jej dvojča.
„Strašné, všade ju vidím, všade... To tak bude až do smrti,“ so zúfalým hlasom začne rozprávanie otec Ladislav (65). Vzápätí sa rozpamätá na udalosti osudného dňa. „Keď išla na autobus, tak ešte mi hovorí: dedo, potom ti ukážem fotky z tej ‚rozlúčkovej‘ v škole. Bola tu starká, išla ju odprevadiť na vlak,“ hovorí s plačom. Filip sa totiž lúčil so základnou školou, od septembra bude z neho stredoškolák. Svojej mamine robil obrovskú radosť a prijali ho na vytúženú školu.
Z toho, čo ďalej hovorí dedko, ide mráz po chrbte. „Mal ísť s nimi aj Filipko, ale oni prišli domov zo školy o druhej, on o pol štvrtej,“ rozpletá udalosti toho popoludnia. „Marcelka mu ešte volala, aby išiel s nimi, ale Filipko povedal, že je unavený, celý deň bol na tom slnku, hovoril jej, aby sa maminka nehnevala, že nepôjde,“ dopĺňa Marcelkina mama a Filipova babka Hana (68) a vydesene dodá: „Skoro tam bol aj on...“
