Podľa dánskych vedcov boli ľudia kľúčovou hnacou silou, ktorá stála za vymieraním týchto druhov. „Predchádzajúce obdobia klimatických zmien neviedli k rozsiahlym selektívnym vymieraniam, čo svedčí proti tomu, že by klíma hrala pri vymieraní megafauny významnú rolu. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá svedčí proti role klímy, fakt, že nedávne vymieranie megafauny zasiahlo rovnako silno klimaticky stabilné oblasti ako oblasti nestabilné,“ tvrdí doktor Jens-Christian Svenning z Univerzity v Aarhusu.
Svenningov tím zistil, že zatiaľ čo zraniteľnosť regiónu voči klimatickým zmenám nehrala pri týchto vymieraniach žiadnu rolu, príchod ľudských lovcov áno. Z fosílnych záznamov vyplynulo, že tieto veľké druhy vymierali vo veľmi rozdielnych dobách a veľmi rozdielnou rýchlosťou, pričom niektoré druhy vymierali pomerne rýchlo a iné postupne. Len málo z týchto vymieraní zodpovedá klimatickým záznamom z tohto časového obdobia.
„Raní moderní ľudia boli efektívnymi lovcami aj tých najväčších druhov zvierat a zjavne mali schopnosť redukovať populácie veľkých zvierat. Tieto zvieratá boli a sú obzvlášť zraniteľné voči nadmernému využívaniu, pretože majú dlhú dobu gravidity, produkujú málo potomkov a trvá im mnoho rokov, kým dosiahnu pohlavnú dospelosť. Naše výsledky zdôrazňujú potrebu aktívnej ochrany a obnovy prírody. Reintrodukciou veľkých cicavcov môžeme pomôcť obnoviť ekologickú rovnováhu a podporiť biodiverzitu,“ povedal na záver doktor Svenning z Aarhusu.
