Stovky km pešo
„Protivládna organizácia UNITA nás, naše ženy a deti uniesla počas občianskej vojny,“ opisuje Lubomír Sazeček. „Donútili nás k pochodu smerom na základňu hnutia UNITA, vzdialenej asi 1 300 kilometrov. Trvalo to 76 dní! Museli sa rýchlo dostať na územie kontrolované hnutím UNITA, rozdelili nás preto do dvoch skupín. Jednu z nich mali vytvoriť tí najzdatnejší jedinci z nás, čiže práve my všetci, ktorí tu práve teraz sedíme,“ rozprávajú účastníci únosu. Podľa ich slov museli obe časti prekonať denne približne 50 km počas desiatich dní! Potom pokračovali na nákladných autách až na základňu Jamba.
Dcérka jedla trávu
Jozefína Parajová spomína na chladné noci, akákoľvek prikrývka bola pre nich hotové bohatstvo. „Prvú noc sa podarilo Ondrejovi Vandovi priniesť tri či štyri deky. Jednu deku mi dal a povedal mi, aby som zakryla svoju dcérku,“ opísala. Vždy, keď niekam dorazili, bolo prvé, že zbierali drevo. „Keď bol ohníček, to sme boli ako doma. Pre nás to bolo bohatstvo, len sa zohriať,“ pokračovala.
Po celý čas trpeli nedostatkom jedla. „Vojaci nám síce varili, ale nie vždy, a keď, tak iba večer. Lenže nemali sme ani čím jesť,“ spomína na útrapy cesty. Ešte dnes si spomína na slová 10-ročnej dcéry: „Mami, ja mám obrovský hlad, prosím ťa, daj mi niečo jesť.“ A ona ako matka jej nič v tom zúfalstve nevedela dať, iba trávu.
Smrť kolegu
Náročnú cestu neprežil Slovák Jaroslav Navrátil († 37). Zomrel po 731 km po páde z nosidiel. Posledná rozlúčka s ním prebehla za hmkania pre nich neznámej melódie. Vojaci ho uložili do akejsi drevenej truhly, pripomínajúcej polovicu šatníkovej skrine alebo príborník.
„Pri svetle petrolejky sme prečítali slová na rozlúčku a zaspievali československú štátnu hymnu. To už si však štyria vojaci naložili ,truhlu‘ na ramená a odnášali ho preč. Ani sme vlastne nevedeli kam,“ spomína so zármutkom na kolegu.
