Smutné lúčenie
Ďalších 1 800 km sa československá skupina viezla 9 dní v dvoch nákladných autách. Po 111 dňoch nastal zvrat. UNITA prepustila 17 žien, 21 detí a 7 chorých mužov. Lúčenie s nimi bolo neuveriteľne ťažké a plné dojatia, keď odchádzali autá s mávajúcimi ženami a deťmi na korbe. Ostali tam 20 muži, ktorých čakal ešte celý rok v zajatí.
Trápili ich choroby, zdravotné ťažkosti a obavy, čo bude ďalej. Pomoci sa dočkali od ľudí z Medzinárodného Červeného kríža. „Merali nám tlak, takmer všetci sme ho mali nízky. Ja som mal bolestivý zápal kĺbov, na ktorý mi dali účinný Voltaren. Pomohol, aj keď už to nebolo celé balenie,“ prezrádza Lubomír.
Za ich prepustenie sa vtedy prihovárali rôzne vlády, poprední svetoví politici, ale aj medzinárodné inštitúcie a významné osobnosti. „Aj sám pápež Ján Pavol II. sa údajne dokonca niekoľkokrát verejne vyjadril v ich prospech,“ píše sa v denníku Lubomíra. Sklamanie z nezáujmu o ich odškodnenie za rok navyše v internačnom tábore niesli ťažko. Dokonca aj uhradenie ušlej mzdy prebehlo s veľkými ťažkosťami.
Unita za nezávislosť Angoly
Uniá Nacional para a Independencia Total de Angola (UNITA ) je Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly. Je to jedno z najvýznamnejších oslobodzovacích hnutí v histórii Angoly. UNITA vznikla 13. marca 1966 v meste Muangai, založili ju Jonas Savimbi, neskorší vodca strany, a Antonio da Costa Fernandes.
