O práci
Mojím cieľom bolo robiť niečo, čo ma napĺňa. Riadim veľkoobchod pre mojich priateľov Vietnamcov. Ja to vediem, vybavujem veci, som na manažérskej pozícii, rád predávam. Pôvodne som kuchár, čašník, barman, ale rozhodol som sa robiť toto a robím to už 12 rokov. Je to práca od 10.00 do 17.30. Stále však čakám ponuku ísť do Vietnamu. Čakám pozvanie od šéfky ako poďakovanie za to, že vďaka mne majú veľkoobchod. Išiel by som tam hneď. Hoci som však za 12 rokov práce nepočul ďakujem, aj tak túto prácu milujem. Očakávam však, že Vietnamcov niečo naučím, chcem ich naučiť slovo ďakujem, je to pre mňa viac ako milión.
O popularite
Všetci ma poznajú, ja si stále neviem vysvetliť prečo. Asi som bol v šou zaujímavý. Chodím aj veľa moderovať po okolitých dedinkách, všade ma volajú, som im vďačný, ľudia chcú stále moje fotky, podpisy. Kričia na mňa - Desperado, chceme fotku, aj so mnou, aj so mnou... Je to milé. Som otvorený človek, rád sa s ľuďmi stretávam, ale niekedy chcem byť aj inkognito. Preto nosím niekedy šiltovku aj okuliare.
O svojich koreňoch
Môj otec pochádzal z Talianska, maminka zo Slovenska. Chodím do Talianska každý rok na dovolenku na 3 týždne, teraz koncom augusta idem na Sicíliu, okolie Palerma. Do Ríma chodíme tiež často, aj do Milána. Otec v Miláne pracoval, takže tam mám rodinných príslušníkov, keď som mal 15 rokov, otec sa ženil, mám tam teda nevlastného brata aj sestru. Raz som sa vyjadril, že som aj potomkom Kaddáfiho, ale to bola len zábava. Niekto dal vtedy jeho fotku na facebook, tak som si urobil srandu. Aj som si kúpil takú čiapočku, ako mal on, dodnes ju mám doma. Tak som si urobil žart. Nie je ani môj strýko, ani ujo, ani môj otec...
O návrate do šoubiznisu na druhej strane →
