Prvé mi napadne tá rýchlosť, ktorou ten rok uplynul. Je to až neuveriteľné, čo všetko sa udialo a ako mi to malé bábätko narástlo a zmenilo sa. Nie je dňa, že by som nemyslela na to, že ešte len teraz som bola v pôrodnici a už dokáže toto a tamto. Bol to šialený rok! Všetko je pre mňa nové, stresujúce, vyčerpávajúce, ale zároveň krásne a plné lásky. Mix všetkého, čo spozná človek, až keď sa stane rodičom.
Čo je podľa vás na materstve najťažšie a, naopak, čo si najviac užívate?
Začiatok bol pre mňa neuveriteľné ťažký, pretože Elaya bola náročné bábätko a stále plakala. Do toho každú hodinu dojčenie, aj v noci, keď som sa budila na plač a nevedela som, čo je to za zvuk a kde sa nachádzam. Tá vyčerpanosť bola neopísateľná. Neschopnosť pomôcť bábätku, aj keď urobíte maximum, je na psychiku poriadna nálož. Keď sa už začala usmievať, tak to bolo niečo nebeské. A platí to doteraz. Keď sa na mňa usmeje, tak sa roztápam láskou. Dokonca som si všimla, že aj jej plač už vnímam s väčšou citlivosťou a inak ako na úplnom začiatku.
Takže vaša dcérka nebola zrovna pokojné bábätko. Aká je teraz?
Ako som už spomínala, bol to extrém. Neustály plač a ako povedala aj pediatrička, má hlas opernej divy, tak si to viete predstaviť. (smiech) Spánok je niečo, čo mám už iba v spomienkach. Ak sa zobudí v noci dva- alebo trikrát, tak som šťastím bez seba. Ale často je to každých pár minút. Teraz jej idú zúbky a vstávam k nej naozaj každú chvíľku. Inak sa zmenila na dievčatko, ktoré má už teraz svoju povahu, a mňa to fascinuje, pretože ako bezdetnú by mi nenapadlo, že ten malý človiečik už má svoju osobnosť. Každý deň sa naučí niečo nové a ja to zbožňujem. Prežívať radosť z maličkostí je krásne.
