Ten najlepší a mám pred ním veľkú úctu. Už v pôrodnici ho sestričky vychválili, že je dokonalým oteckom. Mala som veľmi ťažký pôrod, ktorý sa skončil sekciou, a on sa v pôrodnici o maličkú staral úplne sám, iba mi ju prikladal k prsníku. A k tomu sa staral ešte aj o mňa. Vie všetko čo aj ja. Obidvaja sme sa chceli všetko naučiť, aby som si aj ja mohla ísť napríklad oddýchnuť a on sa o malú dokázal plnohodnotne postarať. Nemám v sebe to prehnané ego, že som mama a mama urobí všetko najlepšie. Ten otecko potrebuje dostať možnosť, aby sa staral, kŕmil, prebaľoval, aj keď to nie je také isté, akoby sme to urobili my mamy.
Dokáže byť teda s malou úplne sám a všetko zvláda?
Vie úplne všetko. Aj keď už je teraz väčšia a je okolo nej viac práce, tak mu vždy napíšem, o koľkej a čo papá. Inak sa o nič nemusím báť.
Aká ste mama vy?
Snažím sa byť tou najlepšou mamou. Nemusím byť dokonalá, ale milujúca.
Našli ste sa v tejto úlohe?
Určite áno. Dostala ma tá láska, ktorá vznikla z ničoho na nekonečno. Láska, ktorá rastie, a aj keď si myslím, že viac už ľúbiť nemôžem, tak na druhý deň je to zase viacej. Škoda, že sa maminy boja rozprávať o láske, ktorá sa veľakrát nezrodí s dieťaťom, ale vzniká, rastie a silnie. Mám iba jedinú kamarátku, ktorá cítila lásku po narodení bábätka. Ženy o tom nechcú hovoriť, lebo sa boja odsúdenia zo strany druhých, ale takýmto zamlčovaním potom nepripravia ostatné maminky, ktoré čakajú tú zamilovanosť po pôrode, ale tá sa veľakrát nedostaví a cítia sa hrozne. Tá neopísateľná láska časom príde. Takisto uvedomenie, že som mama.
