"V kontexte očkovania môžu nepodložené presvedčenia viesť u ľudí k zásadnému váhaniu, či vôbec zaočkovať seba alebo svoje deti, čo ohrozuje kolektívnu imunitu a je rizikom nielen pre jednotlivcov, ale aj pre širšiu komunitu," upozornila Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Počas pandémie COVID-19 sa podľa nej konšpiračné teórie o pôvode, šírení a účinnosti vakcín stali veľmi populárnymi. Doplnila, že viac ako 20 percent ľudí si osvojilo aspoň jedno konšpiračné presvedčenie súvisiace s COVID-19. Tí, ktorí mali konšpiračné presvedčenia, v menšej miere podľa odborníčky dodržiavali preventívne opatrenia a viac inklinovali k používaniu pseudovedeckých zdravotných praktík - napríklad podporovali použite koloidného striebra alebo vitamínu C počas pandémie, čím ohrozovali verejné zdravie.
"Značná časť ľudí v rôznych krajinách verila a stále verí, že ich vláda zatajuje vedľajšie (podľa nich negatívne) účinky vakcín a že zároveň zámerne nepodporuje alebo zakazuje alternatívne či prírodné spôsoby liečby závažných chorôb," uviedla Lena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Tento trend sa podľa nej rozšíril aj na iné oblasti zdravia a súvisí nielen so skepticizmom voči vakcínam, ale aj so sklonom používať vedecky neoverené, potenciálne škodlivé postupy alternatívnej medicíny. Zároveň znižuje dôveru v štandardnú zdravotnú starostlivosť.
