Bola publikovaná v časopise Nature, jej vedúcim bol Maximilian Haberle z MPIA. Vedci skúmali hviezdnu kopu Omega Centauri tvorenú približne desiatimi miliónmi hviezd viditeľnú ako šmuhu na nočnej oblohe južne od rovníka. Štúdia podľa vedcov potvrdila, že aj keď sa na prvý pohľad od podobných zhlukov ničím nelíši, v skutočnosti vo vzdialenosti asi 18.000 svetelných rokov od Zeme ukrýva centrálnu čiernu dieru, ktorá je momentálne v prechodnom štádiu vývoja, preto je podstatne menšia ako typické čierne diery v stredoch galaxií.
Vedci tvrdia, že tento objav je zrejme chýbajúcim článkom medzi hviezdnymi a supermasívnymi čiernymi dierami. Doktorka Nadine Neumayerová z MPIA uviedla, že pri vzdialenosti približne 18.000 svetelných rokov ide o najbližší známy príklad masívnej čiernej diery. Známejšia supermasívna čierna diera Sagittarius A* v strede Mliečnej cesty sa nachádza vo vzdialenosti približne 27.000 svetelných rokov.
Doteraz boli zaznamenané čierne diery rôznych veľkostí. Hmotnosť hviezdnych je približne päť- až 150-násobkom hmotnosti Slnka, hmotnosť supermasívnych čiernych dier presahuje 100.000-násobok jeho hmotnosti. Zatiaľ však bolo objavených len niekoľko čiernych dier strednej hmotnosti, ktorá sa pohybuje medzi 150 a 100.000-násobkom hmotnosti Slnka. Aktuálna štúdia naznačuje, že hviezdokopa Omega Centauri je jadrom malej samostatnej galaxie, ktorej vývoj pohltením prerušila Mliečna cesta.
Autori sprievodného článku štúdie Daryl Haggardová a Adrienne Coolová sa domnievajú, že tieto novoobjavené hviezdy ponúkajú zatiaľ najlepší dôkaz prítomnosti čiernej diery strednej hmotnosti vo hviezdokope Omega Centauri. Tieto nové zistenia podľa vedcov potvrdzujú opodstatnenosť hľadania stredne hmotných čiernych dier v iných guľových hviezdokopách.
