"Medveď reaguje útokom alebo agresívnym prístupom častejšie voči ľuďom, ktorí sú pri stretnutiach aktívni (priblížili sa s cieľom lepšej fotografie, pokúsili sa medveďa odplašiť), v porovnaní s tými, ktorí sú pasívni (sledovali, boli ticho, pomaly ustupovali)," priblížili ochranári.
Pri nečakanom strete s medveďom, na bližšie ako 100 metrov, odporúča ŠOP zväčšiť vzdialenosť od medveďa. Netreba však utekať, pretože to by mohlo vyprovokovať prenasledovanie. Apeluje, aby sa ľudia k medveďovi nikdy nepribližovali, a to aj v prípade, ak sa zdá byť pokojný. Človek by mal dať medveďovi vedieť o svojej prítomnosti tým, že sa mu prihovorí pokojným hlasom. Taktiež by sa mal vyhnúť pohľadu priamo do očí, pre zviera je to znak agresie. "Nestrácajte ho však z dohľadu a cúvajte späť smerom, odkiaľ ste prišli. Nerobte prudké pohyby, neotáčajte sa k medveďovi chrbtom a nebežte," radia ochranári.
Medveď v sebaobrane niekedy urobí výpad, varovanie, aby sa človek vzdialil. Ak sa stretne s nevhodnou reakciou zo strany človeka, výpad sa môže podľa ŠOP vystupňovať do útoku. Ochranári podotkli, že väčšinou sa končí skôr, ako dôjde k fyzickému kontaktu.
"Ak medveď naozaj zaútočí a zdá sa, že dôjde k fyzickému kontaktu, poprední odborníci odporúčajú pasívnu obranu: ľahnúť si na brucho tvárou k zemi, ramenami a rukami si chrániť hlavu a krk, ostať bez pohybu (hrať mŕtveho), až pokiaľ medveď neodíde," uviedla štátna ochrana prírody. Doplnila, že ak medveď človeka prevráti, je potrebné znova sa dostať do pôvodnej polohy, aby mal brucho a ostatné životné orgány chránené pri zemi. "Brániaci sa medveď väčšinou prestane útočiť, keď zistí, že už nie ste hrozbou," skonštatovali.
ŠOP tvrdí, že s medveďom netreba v žiadnom prípade bojovať. Pokus o boj by mohol situáciu len zhoršiť. Medvede sú oveľa silnejšie a rýchlejšie ako ľudia a aktívna obrana by mohla predĺžiť útok a zvýšiť pravdepodobnosť vážneho zranenia, uviedla.
