Vorobeľ sa zvonolejárstvu venuje približne deväť rokov, pre TASR potvrdil, že na tradičnom festivale nebol prvýkrát. "Už ako malého chlapca ma lákali kostolné veže, chcel som ich objavovať a zvoniť na zvonoch, často ma tam ale nechceli púšťať, pretože to bolo nebezpečné. To vo mne vyvolalo túžbu vyrobiť si zvon svojpomocne a splniť si tak svoj sen," priblížil začiatky 25-ročný študent učiteľstva, ktorý tvorí mladú generáciu slovenských remeselníkov. "Je to pre mňa obrovská česť, že ma zvolili aj vzhľadom na to, že patrím medzi tých mladších. Je to aj také povzbudenie do budúcna," skonštatoval.
Proces výroby štandardného zvona od prípravy formy, odliatia, výpočtu tónu až po výtvarnú výzdobu a samotné zavesenie do zvonice trvá podľa neho aj mesiac. Menšie, dva až päťkilové zvony dokáže vyrobiť aj za týždeň, v závislosti od náročnosti výzdoby.
V poradí 32. ročník festivalu v nedeľu končí, podľa Smrigovej prišlo do Kežmarku za tri dni viac návštevníkov ako vlani. Dodala, že veľký záujem bol najmä o Liptovskú dedinu, keďže práve tento región na podujatí prezentovali. Každoročne je EĽRO venované istému druhu remesla, tento rok to bolo koženárstvo a remenárstvo. Na ploche 1350 štvorcových metrov bolo dohromady 150 remeselných stánkov.
O kultúrny program sa postaralo 1200 účinkujúcich zo šiestich krajín. Bránami festivalu prešlo za tri dni odhadom asi 70.000 návštevníkov. "Len počas soboty (13. 7.) sme zaznamenali približne tretinový nárast oproti minulému roku. Je to zrejme aj vďaka programu, ktorý sa nám podarilo pripraviť. Prialo nám aj počasie, až v záverečný deň festivalu nám to popoludní trochu prekazila búrka," uzavrela hovorkyňa.
