Nešťastný pád
Matúš ani Karin boj o synov život nevzdali a začali sa zaujímať o ďalšie možnosti liečby. „Zhruba v polovici novembra sme sa z Česka vrátili domov. Trvalo to len pár dní, Kubko sa doma šmykol, spadol na schodoch a zlomil si dva stavce, čo ho na sedem týždňov pripútalo k posteli. Chvalabohu, aj vďaka pomoci masérov a fyzioterapeutov sa rýchlo postavil nazad na nohy. Jeho stav sa zlepšil po Vianociach, schudol, dokonca si začal kopať do lopty, keďže futbal má veľmi rád a celkovo sa mu polepšilo. Dokonca aj nádor sa po ožarovaní a chemoterapii zmenšil takmer o 40 %, no stále bol neoperovateľný.“
Pre rodičov bolo veľmi náročné skĺbiť osobný a pracovný život, keďže doma mali okrem staršieho syna aj mladšiu, len dvojročnú dcéru. Akoby toho nebolo dosť, magnetická rezonancia v máji odhalila, že nádor opäť rastie.
„Vtedy sme začali premýšľať čo ďalej a zároveň sme sa zoznámili s rodičmi ďalších malých hrdinov, pričom s niektorými z nich sme boli v kontakte už predtým. Žiaľ, v štyroch z piatich prípadov už nie je čo rozoberať. Deti chorobe podľahli. Práve od rodiča jedného z týchto detí, inak lekára, sme sa dozvedeli o možnosti liečby experimentálnym liekom na klinike v Paríži,“ dodal Matúš.
Nádej za tisíce
Jakubko odcestoval do metropoly Francúzska, kde mu bola nastavená liečba experimentálnym liekom ONC - 201. „Lekár nám povedal, že z nulovej šance na vyliečenie je tu malá, no zato reálna šanca. Jakubko berie liek tretí týždeň, prvá fáza liečby trvá osem týždňov,“ vysvetľuje Matúš. Liečba je však finančne mimoriadne nákladná.
„Zo začiatku sme si mysleli, že ju uhradí zdravotná poisťovňa, ktorá nám hradila aj liečbu v Českej republike, no mýlili sme sa. Len za liek som za prvý mesiac zaplatil 3 200 eur. Nerátajúc cestu do Paríža a nazad autom, keďže v stave, v akom je Jakubko, sa neodporúča, aby cestoval lietadlom. Okrem pohonných hmôt máme, samozrejme, aj ďalšie výdavky, ubytovanie v Paríži, diaľničné poplatky, clá, dvojročnú dcérku, dá to zabrať. Aj preto sme vyhlásili zbierku na liečbu Jakubka a sme veľmi vďační všetkým ľuďom, ktorí nám doteraz pomohli, resp. ktorí nám pomôžu,“ vraví na záver Matúš, ktorý túži len po jednom - aby bol jeho synček opäť zdravý a mohol šantiť s loptou na ihrisku.
