V článku publikovanom v časopise Nature Astronomy vedci súčasne predpokladajú, že takýchto jaskýň môžu byť na Mesiaci stovky. Ako informovala agentúra AP, tím pod vedením Talianska v pondelok oznámil, že existujú dôkazy o veľkej jaskyni, ktorá sa nachádza v blízkosti Mora pokoja (Mare Tranquillitatis), len 400 kilometrov od miesta pristátia Apolla 11.
Mesačné moria neobsahujú vodu. Vznikli približne pred 3,9 až 3,2 miliardami rokov, keď dná obrovských paniev na Mesiaci zaplnila tekutá láva, ktorá časom stuhla. Moria sú jediným povrchovým útvarom na Mesiaci, ktorý je bez problémov pozorovateľný voľným okom zo Zeme. Moria nesú ďalšie stopy minulej sopečnej činnosti: meandrovité brázdy, malé sopečné dómy, kužele a kaldery.
Výskumníci analyzovali radarové merania uskutočnené sondou NASA Lunar Reconnaissance Orbiter, ktoré odhaľujú iba počiatočnú časť podzemnej dutiny. Odhadujú, že je najmenej 40 metrov široká a desiatky metrov dlhá. Vedci predpokladajú, že jaskyňa vznikla pred miliónmi či dokonca miliardami rokov, keď sa na Mesiaci pohybovala horúca láva – práve ona mohla urobiť taký tunel v hornine.
Podobným javom na Zemi sú sopečné jaskyne na španielskom ostrove Lanzarote, hovorí profesor Carrer. Dodal, že talianski vedci v rámci svojho výskumu tento ostrov navštívili. Carrer dodal, že autori štúdie si okamžite uvedomili, že takáto jaskyňa na Mesiaci môže byť dobrým miestom pre základňu astronautov. "Život na Zemi sa predsa tiež začal v jaskyniach, takže ľudia v nich mohli žiť na Mesiaci," argumentoval Carrer.
