Daň z finančného dýchania
Podľa Martina Vlachynského z INESS je daň z finančných transakcií daňou z finančného dýchania. „Bez ohľadu na možné úvodné výnimky z platenia či stropy, maďarský príklad ukazuje, že nakoniec postihne každého. Na začiatku to budú mzdy a faktúry, milión výnimiek, mesačných limitov na výbery, zbytočná byrokracia. Na konci bude zdanené aj posielanie vreckového deťom, podpora starých rodičov či charitatívne zbierky na choré deti. Politici chcú čoraz viac peňazí,“ reagoval a doplnil, že to je práve dôvod, prečo takúto daň politici, resp. štátne daňové systémy milujú.
Volič ju poriadne nevidí a dá sa na nej vybrať obrovský balík peňazí. V konečnom dôsledku ju zaplatia spotrebitelia a domácnosti. „Daň z transakcií je proinflačné opatrenie, ktoré zdražie nákupy a zníži reálnu hodnotu miezd,“ zdôraznil analytik. Doplnil, že posledný, ale nie nevýznamný aspekt tejto dane je sledovací. Štát vďaka nej bude môcť vedieť, koľkokrát si ľudia vyberajú z automatu, aké finančné transakcie si medzi sebou posielajú a podobne. Od dostupnosti informácií po zneužitie je potom už krátka cesta.
Na konsolidáciu sa skladáme všetci
Petra Podhorcová, Republiková únia zamestnávateľov
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov opakovane upozorňujú, že zavádzanie nových selektívnych daní a odvodov nie je udržateľný spôsob, ako naplniť štátnu kasu. Práve naopak, škodí celej krajine. Zásadne negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie a jednotlivé podniky, no zároveň aj bežných občanov, ktorí na „konsolidačné opatrenia“ v praxi doplácajú najviac, a to v podobe zvýšených cien tovarov a služieb. Na „konsolidáciu“ sa tak prakticky skladáme všetci okrem samotného štátu. RÚZ v tomto smere opakovane vyzýva vládu, aby realizovala opatrenia nielen na príjmovej strane rozpočtu, ale najmä na tej výdavkovej. Pretože o tom je skutočná konsolidácia verejných financií.
Maďarsko dane postupne zvyšovalo
Najhoršou vlastnosťou tejto dane je podľa analytika Martina Vlachynského kombinácia nízkej sadzby a obrovského vymeriavacieho základu. To vytvára neustálu chuť politikov postupne zvyšovať sadzbu, tak ako to vidíme na príklade Maďarska. To najskôr zaviedlo daň 0,3 %, potom rozšírilo jej záber a nakoniec zvýšilo aj samotnú sadzbu na 0,45 %, na výbery z bankomatu dokonca 0,9 %! Mohlo by sa zdať, že nárast z 0,3 na 0,45 % je „nič“ a pritom rodine zoberie z peňaženky aj desiatky eur mesačne.
