Politička otvorene hovorila, prečo Smer nepodporuje šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyen, aj o svojich názoroch na problematiku LGBTI.
Pán Blaha sa vyjadril, že ako nezávislý europoslanec bude robiť v EP suverénnu politiku. Funguje to takto?
Ak ste nezávislý poslanec, je to jednoduchšie. Akonáhle ste súčasťou nejakej frakcie, ste pod istým tlakom pri kľúčových hlasovaniach. V týchto prípadoch frakcia trvá na tom, aby poslanci v pléne hlasovali tak, ako sa na tom dohodla frakcia.
Dá sa niečo vybaviť pre Slovensko z pozície nezávislého europoslanca?
Čo dokážu vybaviť napríklad šiesti kolegovia (europoslanci za PS, pozn. red.) v liberálnej frakcii, ktorá má 77 poslancov? Prípadne, čo vie vybaviť sama kolegyňa Lexmann vo frakcii, ktorá má síce 185 ľudí, ale za Slovensko je tam sama? Nevidím Európsky parlament ako priestor, kde sa dá niečo vybaviť.
Robertovi Ficovi kedysi veľmi záležalo na tom, aby bol Smer medzi eurosocialistami. Dnes o nich hovorí ako o bruselských homosexuáloch, pritom Ľuboš Blaha chodieval kedysi na Pride.
Tá frakcia sa totiž zmenila, je iná. Aj ja som chodila na Pride a nemám žiaden problém s gejmi a lesbami. Problém je to, ako sa táto téma posunula, žiaľbohu, aj vďaka progresívnym sociálnym demokratom. Dnes už nikto nehovorí, ako zabezpečiť dostupnosť práv pre gejov a lesby. Dnes sa to dostalo do roviny akejsi transrodovej agendy, ktorá sa snaží dostať priestor v školách u stále mladších a mladších žiakov. Rieši sa to, či na olympiáde bude v ženskej kategórii vystupovať nejaký transrodový. My to na Slovensku vôbec neriešime, a to je rozdiel, ktorý cítime. U veľkej časti progresívnych socialistov je to ako kľúčová agenda namiesto tém, ako sú dostupnosť bývania, dostupnosť pracovných miest, dobre zaplatené pracovné miesta. To bola pôvodná agenda socialistov, keď som sem prišla v roku 2004. Dnes sme sa dostali do tém, ako ochrániť práva asexuálov. Keď sa o tom rozprávam s mojimi priateľmi, ktorí sú gejovia a lesby, ani oni sami nevedia.
