TASR informuje podľa správy agentúry AFP. Rehman uviedol, že hrubé porušovanie ľudských práv by nemalo zostať bez trestu, hoci od týchto skutkov uplynul nejaký čas. Podľa Rehmana "zverstvá" spočívajúce v hromadných, svojvoľných a mimosúdnych popravách v rokoch 1981 - 1982 a v roku 1988 predstavovali zločiny proti ľudskosti, vraždy a vyhladzovanie, ako aj genocídu. Medzi popravenými bolo podľa neho množstvo detí a tiež ženy, z ktorých mnohé boli pred zabitím údajne znásilnené. Najviac zabitých predstavovali členovia skupiny Luďoví mudžahedíni, ktorú Irán považuje za teroristickú organizáciu.
Spravodajca OSN vyjadril poľutovanie nad tým, že "útoky a prenasledovanie členov náboženských, etnických a jazykových menšín a politických oponentov pokračovalo beztrestne počas prvého desaťročia od vzniku islamskej republiky v roku 1979". Vo svojom vyhlásení poukázal najmä útoky na bahájov, ktorí sú najväčšou nemoslimskou skupinou v Iráne, a podľa neho sú terčom prenasledovania a "genocídnych zámerov".
Rehman poukázal na správy, podľa ktorých bolo od začiatku 80. rokov 20. storočia popravených alebo zavraždených viac ako 200 bahájov a tisíce z nich skončili vo väzení. Vystavení genocíde boli podľa neho aj marxisti, ateisti a iné osoby bez vierovyznania.
