Niekoľkotisícové rozdiely v platoch medzi inštitúciami však nie sú v poriadku: „Navrhujeme, aby bola mzda kľúčových aktérov zákonom priamo naviazaná na priemernú mesačnú mzdu. Odporúčame tiež viac zohľadňovať výsledky pri odmeňovaní vrcholných predstaviteľov.“
Prepláca štát manažérov?
Na to, aby štátna inštitúcia získala kvalitného odborníka, musí ponúkať viac ako súkromné firmy. Údaje z portálu platy.sk ukazujú, že štát svojich vrcholových manažérov prepláca. PR manažérka portálu Profesia Ľubica Melcerová uviedla, že mzdy vysokopostavených pracovníkov vo firmách sa pohybujú od 1 900 až nad 7 600 eur: „S rastúcou veľkosťou firmy stúpa plat. Pri najmenších firmách sa priemer pohybuje okolo 3 000 eur, pri tých najväčších sa blíži k 5 000 eurám mesačne.“
Analytik INESS Radovan Ďurana hovorí, že zásadným problémom pri odmeňovaní vo verejnej správe je, že nemá konkrétneho vlastníka, ktorý by znášal stratu zlého rozhodnutia. Tým môže byť aj príliš vysoký, aj príliš nízky plat. „Zlé rozhodnutie v odmeňovaní sa rozpustí v peňaženkách 5 miliónov obyvateľov, ktorí nemajú dosah na to, kto bol vybratý. Súkromné firmy tomuto tlaku čelia, preto sú neustále motivované hľadať optimálnu mieru odmeny,“ uvádza Ďurana.
Za NBS často rozhoduje Frankfurt
Radovan Ďurana, analytik INESS
Nevieme povedať, čo je optimálna odmena na pozíciách uvedených organizácií. Úlohou verejnej správy je minimálne zabezpečiť, že na riadiacich pozíciách sú ľudia s najlepšou možnou kvalifikáciou. To sa zabezpečuje transparentným výberovým konaním. Táto podmienka nebola splnená pri výbere guvernéra, ktorý je politickou nomináciou. Preto v tomto prípade neplatí, že konkurencieschopný plat znižuje riziko profesionálnych aj morálnych zlyhaní. Zamestnanci NBS majú pritom osobitné postavenie v slovenskej ekonomike, priemerný plat v tejto inštitúcii s viac ako 1 000 zamestnancami je vyše 3 700 eur podľa výročnej správy. Prirodzenou otázkou je prečo, ak vieme, že mnohé zásadné rozhodnutia nie sú prijímané v Bratislave, ale vo Frankfurte.
