Vlastníci pozemkov vnímajú zonáciu národných parkov (NP) skôr negatívne, a tak je pre hľadanie konsenzu dôležitá komunikácia zo strany správy NP s neštátnym sektorom. Na utorkovom diskusnom fóre Budúcnosť Krivánskej Malej Fatry, ktoré sa konalo na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja, to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa.
Vyriešiť treba podľa neho aj otázky súvisiace s finančnými kompenzáciami so stratou úžitku za využívanie jednotlivých pozemkov. "Pri štúdii, ktorú spracovalo Národné lesnícke centrum, bola vypočítaná ročná potreba pre toto územie vo výške 5,7 milióna eur. Je teda namieste otázka, či štát má na to, aby v dobe potreby konsolidácie verejných financií takéto finančné prostriedky nachádzal," dodal Ovseník.
Zástupcovia súkromných vlastníkov pôdy a lesov - urbárov Terchovskej doliny, dolnej Oravy a dolného Turca v minulosti prišli aj s iniciatívou na vytvorenie Prírodného parku Krivánska Malá Fatra. Ambíciou bolo obnoviť tradičné spôsoby využívania územia a zachovanie sociálnej a kultúrnej osobitosti jednotlivých mikroregiónov.
