Spomienku organizovalo občianske združenie Rómska únia spolu s Ústredným zväzom židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) na Slovensku. "Genocída rómskeho národa počas druhej svetovej vojny sa dotkla aj mojej rodiny a je potrebné si túto udalosť pripomínať, aby sa to nevrátilo," povedal predseda Rómskej únie Tibor Horváth. Čítanie mien rómskych obetí sa konalo v Košiciach prvýkrát, občianske združenie si ich chce takto pripomínať a sprítomniť každoročne. Horváth pritom poukázal na to, že deportované boli aj deti a je potrebné, aby sa na obete nezabudlo.
Spojenie s rómskymi organizátormi priblížil predseda ÚZŽNO Richard Duda. "Je to spoločný osud, spoločná história, rovnako ako Židia, takisto Rómovia boli obeťami prenasledovania, genocídy, ktorá bola namierená proti inakosti," povedal pre novinárov. Okrem vzdania úcty obetiam ide podľa neho aj o varovanie pre súčasnosť. "Štartérom toho bola nenávisť a aj v súčasných dňoch vidíme stúpajúcu nenávisť v spoločnosti. Je to taký základný nástroj politického boja a tento politický boj môže vyústiť aj do takýchto nešťastí, k akému došlo pred viac ako 80 rokmi," skonštatoval.
Rómov z Košíc a okolia deportovali v novembri a decembri 1944. Mesto vtedy patrilo na základe Viedenskej arbitráže pod Maďarsko, ktoré už bolo obsadené nemeckou armádou. Počet odvlečených Rómov z Košíc nie je známy, historici dosiaľ identifikovali 115 konkrétnych mien. Zadržaných Rómov deportovali do Komárna a ďalej do koncentračných táborov v nemeckom Dachau a Ravensbrücku. "Rómovia boli určite odvlečení z rasových dôvodov a aj v tom vojnovom Maďarsku boli viaceré opatrenia a zákony nasmerované proti rómskej komunite," povedala historička zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Patrícia Fogelová.
Pietna spomienka sa konala v priestoroch Východoslovenského múzea, medzi účastníkmi boli aj košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško či predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
