"Podozrenie na autizmus som vyslovila v období, kedy mala Anička tri roky a nereagovala na očný kontakt. Hneď si to všimla aj neurologička a diagnózu detský autizmus potvrdil pedopsychiater," dopĺňa Iveta. “Keď sme sa dozvedeli o tom, akú má dcéra diagnózu, bol to šok,” pridáva sa otec Milan. “Nevedela som to rozdýchať. Dlho sa nám nedarilo priviesť na svet dieťa a keď sme si Aničku vymodlili, postihla ju nevyliečiteľná choroba,” vraví so zármutkom v hlase matka veta. Iveta predtým pracovala ako poštárka.
Po tom, ako sa dozvedela o dcérinej diagnóze, sa do práce už nevrátila. Starostlivosť o rodinný rozpočet leží z veľkej časti na pleciach Milana. "Náš príjem tvorí manželova výplata, opatrovateľský príspevok a rodinné prídavky za obe dcéry. Ja pracovať nemôžem, a to aj napriek tomu, že Anička pôjde od septembra do školy. Vydrží tam maximálne tri - štyri hodiny a bude musieť ísť domov aj z dôvodu, že jej budem musieť podať lieky, čo v škole nemôžu, keďže na to nemajú vyškolený personál. Som jej asistentkou dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni. Asistujem jej pri všetkých činnostiach, či už je to sprcha, záchod alebo jedenie. Okrem diagnóz, ktoré som spomenula, má Anička veľký problém s chôdzou a taktiež je plienkovaná," povedala nešťastná Iveta.
Iveta a Milan, ktorí žijú doslova len pre svoje dve dcéry, by tej staršej radi dopriali pobyt v rehabilitačnom centre Adeli v Piešťanoch a taktiež pobyt pri delfínoch. Rodinný rozpočet im to však nedovolí. "Niečo máme odložené, no táto suma nie je postačujúca. Radi by sme jej čo najviac pomohli, aby mohla byť v budúcnosti aspoň čiastočne samostatná. Pobyt v rehabilitačnom centre a pri delfínoch, kde máme vyhliadnutý variant na Ukrajine a v Turecku, by jej v tomto výrazne pomohli. Zároveň by sme jej chceli zrekonštruovať izbu, aby táto bola bezbariérová, keďže má problém s chôdzou a pripomína chôdzu bábätka," vraví otec Milan.
