TASR informuje na základe štúdie zverejnenej v júli vo vedeckom žurnále Frontiers in Earth Science. Výbuch Vezuvu v roku 79 n.l. zastihol obyvateľov Pompejí uprostred každodenného života. Sopka na mesto približne 18 hodín chrlila pemzu a popol, čím ľudí prinútila vyhľadať úkryt. Keď erupcia na istý čas ustala, preživší zrejme mali pocit, že sú v bezpečí. Potom prišli silné zemetrasenia, ktoré vo svojich popisoch udalostí zaznamenal aj Plínius Mladší.
Štúdiu viedli výskumníci z Istituto Nazionale di Geofisica e Vulcanologia (INGV) a Archeologického parku Pompeje. Ide o prvú štúdiu skúmajúcu komplexný problém účinkov zemetrasení objavujúcich sa spolu s vulkanickými erupciami. Je to náročná úloha, pretože vulkanické a seizmické udalosti môžu nastať zároveň alebo krátko po sebe, čo znamená, že následky vulkanizmu môžu zatieniť následky zemetrasení a naopak.
Výskumníci objavili dve kostry mužov vo veku približne 50 rokov. Poloha kostier naznačuje, že prvého muža rozdrvila veľká časť steny, ktorá naňho náhle spadla. Spôsobila mu rozsiahle zranenia, ktorým okamžite podľahol. Druhý muž si však nebezpečenstva mohol byť vedomý a mohol sa pokúsiť chrániť okrúhlym dreveným objektom, ktorého jemné stopy výskumníci odhalili vo vulkanických sedimentoch.
