Úrad považuje podľa hovorkyne za obzvlášť znepokojujúcu skutočnosť, že väčšinu popravených uznali za vinných z drogovej trestnej činnosti a že menšiny vrátane Kurdov či Balúčov postihovali neprimerane. "Ide o alarmujúco vysoký počet popráv v takom krátkom čase," povedala Throssellová.
"Ukladanie trestu smrti za trestné činy, ktoré sa netýkajú úmyselného zabitia, je nezlučiteľné s medzinárodnými normami a štandardami v oblasti ľudských práv," dodala hovorkyňa. Napriek tomu, že OSN nemohla nezávisle overiť počet zabitých, uviedla, že v tomto roku popravili najmenej 345 ľudí. Od júlového zvolenia prezidenta Massúda Pezeškijána došlo pritom podľa IHR vo väzniciach k poprave najmenej 87 osôb.
Ľudskoprávne organizácie opakovane obviňujú Irán z využívania trestu smrti pri všetkých obvineniach na vyvolanie strachu v spoločnosti v súvislosti s protestami v roku 2022. Irán podľa týchto organizácií popraví ročne viac ľudí než ktorákoľvek iná krajina na svete okrem Číny, pripomína AFP.
