Takzvaný efekt mestského "tepelného ostrova" prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. V Bruseli sú teploty až o osem stupňov Celzia vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach. Očakáva sa, že počet dní so "stredným tepelným stresom" (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 percent, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.
V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 percent. Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavami v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobil - na 40.
Brusel vo svojom klimatickom pláne predstavil riešenia založené zveľaďovaní prírodných podmienok, napríklad rozširovanie zelených plôch.
