A čo zistili o Bratislave?
Najvýraznejší tepelný ostrov je podľa meraní v mestskej časti Podunajské Biskupice a nezaostáva ani Ružinov. Najlepšie sú na tom Devín a Dúbravka. „Jedinec nevie zmeniť teplo v meste. Čo treba robiť, je podporovať iniciatívy realizované na mestskej časti alebo na magistráte mesta. Treba sa z pozície obyvateľov vyjadriť, že je záujem, aby sa problém tepla riešil. Keď ľudia vytvoria tlak, bude možné problém riešiť,“ odporúča Kňaze.
Prehrievaniu v mestách môžu zabrániť zelené plochy, vodné prvky či svetlejšie povrchy. „Experimenty v LA potvrdili, že svetlejšie povrchy nepohlcujú až tak teplo. Vždy je dôležité nájsť to, čo je dôležité pre danú lokalitu,“ hovorí Kňaze a podotýka, že to musí fungovať v súvislostiach a korešpondovať s potrebami obyvateľov: „Nedá sa postaviť fontána kdekoľvek. Treba pochopiť, čo dané miesto potrebuje, aby to zmiernilo teploty, aby sa miesto neprehrievalo a zároveň sa nenarušil obvyklý život ľudí.“
Tepelné ostrovy
Fenomén tepelných ostrovov je známy už dlhý čas a venovalo sa mu množstvo výskumu. Napriek tomu sa zdá, že veľa miest neprikladá tejto problematike veľkú dôležitosť. Globálne otepľovanie tepelné ostrovy priamo nespôsobuje, výrazne ich však zhoršuje. Kedysi zriedkavé horúčavy sú v súčasnosti častejšie a intenzívnejšie.
Tím PwC Slovakia sa touto problematikou zaoberá. „Vyvíjame produkty, kde spolupracujeme s mestami a pracujeme s dátami zo satelitov z diaľkového pozorovania Zeme, a to je skvelý zdroj informácií, ktorý sa v našich končinách až tak nevyužíva,“ uviedol Kňaze.
Hlavné príčiny vzniku tepelných ostrovov nájdete na ďalšej strane >>>
