Dodnes mám jazvy z úrazov
Letné prázdniny som každý rok celé trávil u mojej starkej v Pukanci s dvoma výnimkami za celý čas, keď som bol v tábore po druhom a ôsmom ročníku. Moje detstvo a prázdniny u starkej hodnotím ako najkrajšie detstvo, aké som mohol mať. Štiavnické vrchy, banské tajchy, chodili sme na hríby, kúpali sa, pomáhali v záhradách a vznikli kamarátstva, ktoré zostali dodnes. Väčšinu mojich úrazov mám z detstva. Dodnes mám viditeľnú jednu jazvu na nose a na čele či mnohé na rukách. A za každou je nejaká tá pre mňa milá spomienka z prázdnin.
Naháňal ma kôň
V lete som chodieval do Tisovca a do Liptovského Mikuláša, teda k jedným aj k druhým starým rodičom. Pamätám si, že som chodieval na dva-tri týždne takmer každé leto brigádovať na JRD, kde som zvážal seno s koňmi, robil v senníku alebo som pomáhal na družstve, s čím bolo treba. Raz, keď sme zvážali stohy sena s koňmi, po obedňajšej prestávke bolo veľmi teplo. Keď som išiel po svojho koňa, bolo tak horúco, že sa ani jemu nechcelo pracovať a začal ma naháňať. Mal som potom problém zapojiť ho do práce.
