Podľa neho sa snažia pri rekonštrukcii používať pôvodné kamene, ktoré zostali v okolí potom, ako veľkú časť šľachtického sídla zničili. „Veľa z nich si však pobrali v priebehu času miestni obyvatelia na vlastné účely. Časť teda musíme nahradiť novým stavebným materiálom. Pri murovaní používame výhradne tradičné materiály, teda iba piesok a vápno. Časť múrov, ktoré sú silno poškodené a hrozilo ich zrútenie, musíme rozobrať a potom ich zase postaviť nanovo. Všetko robíme pod dohľadom pamiatkarov,“ pripomenul.
O koľko si prilepšia?
Na hrade robia miestni muži, ktorí túto možnosť veľmi ocenili, lebo viacerí z nich buď nemali robotu vôbec, alebo chodili robiť do zahraničia. „Zarobia si od 750 do 850 € v závislosti od odbornosti. To je v našom regióne celkom pekná odmena. Súčasný projekt máme nastavený až do jesene budúceho roka. Práce je tu však nekonečné množstvo, takže sa nedá povedať, kedy bude hrad v takom stave, aby sme povedali, že už je všetko urobené. Je tu roboty na roky,“ pripomenul Hutka. Všetci siedmi zamestnanci sa zhodli na jednom: „Lepšie je robiť na hrade, ako sedieť doma so založenými rukami.“
Hrad ako veno
Alžbetu Báthoryovú rodičia už ako dvojročnú sľúbili za manželku Františkovi Nádašdymu. Pri príležitosti ich svadby 8. mája 1575 Alžbeta dostala hrad ako veno. Na hrade v Čičve spali pravdepodobne svadobní hostia, ktorých bolo vyše 4 000. Miestni neboli z Báthoryčky v ich regióne nadšení. Traduje sa, že vo Vranove umučila jedno dievča, uškrtila ho na turecký spôsob, a v podhradí pod Čičvou vraj mučila Doricu a Margitu, ktoré na následky zranení zomreli v Keresztúre.
