Vieme my ako obyvatelia niečo robiť, aby sa tu komár nerozšíril? Dokážeme ho reálne zastaviť ešte v tejto fáze?
Áno, tým, že poznáme jeho biológiu, vieme, aké má preferencie - vyhľadáva miesta pri obydliach, záhradách, panelákoch a v urbánnom prostredí, nie prirodzené miesta či mŕtve ramená vôd. Veľakrát sa liahne v nádobkách, ktoré sami vytvárame, napríklad v odpadkoch, ktoré nechávame vonku, alebo vo vode, ktorú nevylievame po daždi. Je na nás, aké podmienky mu vytvoríme, a v mestách mu poskytujeme ideálne podmienky, preto sa mu tak darí. Musíme byť zodpovednejší - odpadky v prírode škodia nielen prírode, ale aj nám.
Komár ako taký nezabíja, no ak by sme ignorovali vaše odporúčania a infikovaný komár by sa tu premnožil, ako rýchlo by trvalo pri vírusoch zika, žltá zimnica alebo západonílska horúčka, aby sa vírus replikoval vo všetkých komároch?
Máte pravdu, samotné uštipnutie komárom vrátane ázijského komára tigrovaného nepredstavuje automaticky riziko. Riziko spočíva v prenose vírusov. Aj keď sa komár nachádza v malarických oblastiach alebo oblastiach s vírusom dengue, nie každý jedinec je infikovaný - infikovaný je zhruba jeden z tisíc komárov. Preto ak by komár tigrovaný na Slovensku niekoho poštípal, netreba panikáriť. Hlavným dôvodom, prečo informujeme verejnosť, je potreba eliminovať populáciu komárov alebo ju aspoň minimalizovať zodpovedným správaním. Čím viac je komárov, tým väčšia je šanca lokálneho prenosu a toho, že sa stretnú s infikovaným človekom, ktorý má vírus zika. Preto je veľmi dôležité dbať na prostredie a redukovať počet komárov. V južnej Európe, napríklad v Taliansku a Španielsku, majú stabilné a početné populácie tohto komára, pretože ľudia často cestujú a mnohí si neuvedomujú, že sú nositeľmi vírusu, keďže sú bezpríznakoví.
Dokáže si tento nový invázny komár na našom území vytvoriť ľahšie rezistenciu?
Áno, je to pre neho špecifické a dokonca komáre, ktoré k nám boli zavlečené, majú podľa niektorých výskumov v sebe gén, ktorý predstavuje predispozíciu na rezistenciu.
