"Okno nádeje sa v noci na 21. augusta 1968 definitívne zatvorilo. Zavrelo sa za škrípania tankových pásov, štekania guľometov a ostalo pokropené krvou nevinných ľudí," upozornil.
Pripomenul, že jar 1968 vnímali ľudia ako závan slobody, nových čias, viery vo svojich lídrov. "Bola časom nádeje, že socializmus so svojimi sociálnymi istotami môže mať ľudskú a demokratickú tvár, ktorú stelesňoval predovšetkým Alexander Dubček," načrtol. Nádej mala podľa neho svoje konkrétne plody. Ľudia podľa neho boli zrazu súdržnejší, milší jeden k druhému, ochotní viac obetovať pre svoju vlasť.