V prvej tretine 18. storočia bol podľa výskumu kostol ešte funkčný. V interiéri sa mala podľa dobového opisu nachádzať kamenná kazateľnica, tri drevené maľované chóry, lavice a jeden oltár Svätej Trojice. "Interiér bol upravovaný v ranom novoveku, keď kostol využívali evanjelici. V blízkosti kostola sa nachádzala katolíkom patriaca drevená zvonica s tromi zvonmi," zdôraznil s tým, že to dokladajú aj archeologické nálezy z aktuálneho výskumu. Reprezentuje to napríklad keramika, ktorá pochádza prevažne z 18. storočia, kovania truhiel, železné klince, strieborné spínadlo odevu a ľudské a zvieracie kosti.
Beljak povedal, že zaniknutý kostol bude po rekonštrukcii ďalším atraktívnym miestom na turistických trasách, ktoré Ostrou Lúkou prechádzajú. Bude to vrátane Barborskej cesty, ktorá pokračuje na hrad Peťuša a Pustý hrad vo Zvolene, s odbočkou aj na hradisko Gunda.
Výskum robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pripojili sa aj študenti z Budapešti a samospráva Ostrej Lúky. Financoval ho majiteľ kaštieľa Ostrolúckych a letnú školu archeológie podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
