V televízii JOJ pracujete už od roku 2002. Ešte stále vás to baví?
Čím som starší, tým viac si to užívam. Súvisí to aj s kolegami, s ktorými tvorím spravodajstvo. Dostaneme sa do veľmi pozitívneho stavu a ideme odprezentovať udalosti dňa, ktoré nie sú vždy veselé. To viete zase mentálne trošku vytesniť, ako vnímať každú správu a ľudsky sa s ňou zrovnať.
Plánujete kolegov niekedy pozvať aj na zápas?
To nie je zlý nápad. Je síce pravda, že na bratislavskej Kolibe sa to trošku láme, sú tam fanúšikovia jedného aj druhého klubu. Je však pekné, že sa tak celkom príjemne hecujeme a po víkende si povieme, komu sa darilo a trošku do seba vyrývame.
Možno by ste ich teda mali pozvať na duel medzi Spartakom a Slovanom...
To by prišli skoro všetci.
Máte dvoch synov, Kristiána (22) a Adriána (19). Venovali sa oni niekedy futbalu? Komu teraz fandia?
Fandia mne, a teda Spartaku. V detstve vyskúšali rôzne športy a ja som im nechal voľnú ruku, aby robili to, čo ich baví. Prešli si futbalom, florbalom, atletikou, viedol som ich k plávaniu. Momentálne sa venujú rekreačným športom. Všestrannosť je veľmi dôležitá a šport deti formuje.
