Bola to ona, kto stál po jeho boku až do posledného výdychu. Po pohrebe Novému Času priznala, že prežíva obrovský smútok a Ľubovi poslala do neba posledný odkaz: „Lubinkovi by som chcela odkázať, že mu ďakujem za to, že bol celý čas môj anjel strážny, ako mi to povedal pri našom zoznámení a že dúfam, že ma bude môj anjel strážny ochraňovať aj z neba a bude na mňa stále dávať pozor. A že mu ďakujem za nádherný život s ním. Nikdy na neho nezabudnem a navždy ho budem milovať.“
Smútočnou sieňou sa ozývali piesne a hosťom sa prihovoril nielen zať známeho herca, ale aj Miriam Kičinová, šéfka Činohry SND: „Kolegovia a kolegyne často hovoria o tvojej nespútanosti, živelnosti, o slobode, o pudovosti, o odvahe pustiť sa ako herec kamikadze do čohokoľvek. Prosto o sile, ktorá závisí od pôsobenia. Vnímam, ako starostlivo si pristupoval k starším kolegom, ako si ich vozil z predstavení domov, ako tvoja žoviálnosť rozprávať niekedy aj vystrašila. Tvoja spontánnosť a žoviálnosť vedeli byť nákazlivé. Milý Ľubo, lúčim sa s tebou, odpočívaj v pokoji.“ Na pohreb dorazil aj muž odetý v kroji a s fujarou v ruke, aby vzdal hold veľkému umelcovi za umelecký súbor Turiec, v ktorom Paulovič pôsobil.
