Od konania volieb, po ktorých nasledovali protivládne protesty, začala Madurova vláda podľa opozície aj ľudskoprávnych skupín potláčať disent. To zahŕňalo zatýkanie opozičných predstaviteľov a demonštrantov, vyšetrovanie lídrov opozície pre údajné podnecovanie armády k páchaniu zločinov či prijatie zákona namiereného proti mimovládnym organizáciám. Zaznamenané boli aj nútené výpovede štátnych zamestnancov, ktorí údajne zastávali názory opozície, dodáva agentúra Reuters.
Podľa OSN na protivládnych demonštráciách od volieb zahynulo najmenej 23 protestujúcich a úrady zadržali ďalších približne 2400 ľudí. Maduro označuje demonštrantov za extrémistov a fašistov.
Nemenované zdroje podľa Reuters tvrdia, že USA už navrhli zoznam približne 60 predstaviteľov venezuelskej vlády a ich rodinných príslušníkov, ktorým môžu hroziť sankcie. Avšak väčšinu riešení krízy vo Venezuele, ktoré predložilo medzinárodné spoločenstvo, vláda alebo opozícia alebo ignorovali, či odmietli.
Maduro v krajine vládne od roku 2013. Potvrdenie jeho znovuzvolenia na post prezidenta mu zaisťuje ďalšie šesťročné obdobie vo funkcii, ktoré sa začína v januári.
