Nedávno ste sa stali marketingovým manažérom futbalového klubu Spartak Trnava. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Cez televíznu nadáciu som sa dlhodobo venoval podpore športu, pretože sme v Jojke posledných 10 rokov rozvíjali najmä športové projekty zamerané na deti. Ako chlapec som vyrastal vo futbalovom prostredí, takže k futbalu som mal vždy veľmi blízko. Cítil som, že je to priestor, kde by som sa chcel realizovať. Prišlo to v podstate akosi náhodou, Spartak Trnava hľadal marketingového manažéra a ja som si povedal, že práve teraz je asi tá chvíľa. To, čo sme akurát potrebovali vyriešiť, bolo zladiť moje povinnosti v spravodajstve televízie JOJ a v klube, ktorý potrebuje človeka, ktorý mu odovzdá veľa času. Podarilo sa nám to nastaviť a tak sa z toho teším.
Čo všetko táto práca zahŕňa?
Je to zabezpečenie mediálnych výstupov klubu a jeho tímov. Tiež starostlivosť o fanúšikov, vstupenky, permanentky, partnerov klubu, sponzorské aktivity, CSR aktivity, plánovanie reklám a rokovania o sponzoringu, práca s novinármi, sociálne siete, web, fanshop, e-shop a eventy - to sú autogramiády, komunitné aktivity, súťaže pre divákov, fanzóny pred zápasmi. Ako vidíte, nenudíme sa. (smiech) Množstvo marketingovej práce, príprava projektov, pretože každý jeden zápas je v Trnave veľkým sviatkom, takže sa snažíme pripraviť aj sprievodné aktivity pre divákov, pre rodiny, meniť tu trošku klímu, posúvať k tomu, aby sa ľudia bavili a radi stretávali. V konečnom dôsledku vyvrcholením dňa, toho sviatku, je futbalový zápas. Takže je to množstvo komunikácie s externými firmami, s ľuďmi z futbalového prostredia, s novinármi... Je to všetko veľmi príjemná práca, pretože mňa práca s ľuďmi veľmi baví.
Spomínali ste, že ste vyrastali vo futbalovom prostredí. Venovali ste sa tomuto športu aktívne?
Rodičia ma viedli k všetkým typom športu a hovorili mi, aby som robil to, čo ma baví. Ako chlapec som si teda vyskúšal asi všetky zimné aj letné športy, ale v žiadnom som nevynikal. Tak som si povedal, že možno budem dobrý fanúšik a k futbalu som mal naozaj veľmi blízko. Nehral som ho samozrejme nikdy na klubovej úrovni, ale len v rámci školy a sídliska. Posledné roky som trávil sledovaním tých najlepších líg na svete a som fanúšikom viacerých zahraničných klubov. Takže to tak nejako dozrievalo. Tým, že sme sa s rodinou presťahovali z východného Slovenska na západ, tak som nemal ten klub, ku ktorému by som patril. Je však pravda, že sme sa párkrát s kamarátmi a rodinou vybrali na zápas práve sem do Trnavy, takže to celé zafungovalo. Keď prvýkrát prídete na Štadión Antona Malatinského, tak na vás urobí obrovský dojem atmosféra, samotný štadión a zápas. Tu je cítiť energia, aj keď sa nehrá. Práve teraz, keď robíme rozhovor, sú vonku trávnikári a stále máte pocit, že toto je miesto, ktoré žije a má obrovskú tradíciu. K Spartaku som začal mať pocitovo veľmi blízko a veľmi sa mi páči toto prostredie. Trnava má prezývku Malý Rím a ja by som doplnil, že je to taký slovenský Liverpool.
Prečo rodený východniar fandí Trnave, ako ho prijal Bilí Andelé, ako stíha dve práce a či konečne padlo rozhodnutie o svadbe s partnerkou Kristínou, si prečítajte v rozhovore v Novom Čase víkend!
