TASR o tom v piatok informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR. V rámci programu stretnutia sa uskutočnilo spoločné rokovanie v rozšírenom formáte za účasti zástupcov Chorvátska, Slovinska a Talianska. "Zahraničné zasahovanie, obzvlášť do rozhodovacích procesov, predstavuje hrozbu nielen pre bezpečnosť, ale aj pre suverenitu a demokraciu ako takú," povedal Žiga.
Predstavitelia krajín diskutovali aj o rozširovaní EÚ, a to najmä v kontexte balkánskych krajín. "Rozširovanie Európskej únie musí byť dôveryhodné a spravodlivé, s jasne definovanými kritériami pre vstup," zdôraznil. Podľa neho je dôležité v prístupovom procese krajín dbať na zachovanie jednotných štandardov. Žiga vyhlásil, že SR je zástancom rozširovania EÚ, ktoré je založené na zásluhách, a naďalej bude pokračovať v podpore krajín západného Balkánu, ako aj východných susedov SR.
Podpredseda parlamentu rokoval s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Pekarovou Adamovou o bilaterálnych vzťahoch a prehlbovaní spolupráce, uviedol odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR. "Česká republika aj naďalej zostáva pre nás najbližším susedom, prirodzeným partnerom a spojencom v širokom spektre tém," povedal Žiga a dodal, že napriek rozdielnym názorom nemožno ignorovať unikátnosť vzájomných vzťahov. Podľa Adamovej je S3 dobrým nástrojom regionálnej spolupráce a členov tohto formátu spája aj záujem o balkánske krajiny a ich európsku perspektívu.
Adamová na tému hybridných hrozieb uviedla, že Európa je v súčasnosti vystavená najhoršej bezpečnostnej situácii od pádu železnej opony v dôsledku "agresívneho ruského imperializmu". Spomenula aj kybernetické útoky na infraštruktúru v krajinách NATO a EÚ. "Sami máme priame skúsenosti s ruským štátnym terorizmom na našom území. Tieto útoky sú čoraz častejšie a závažnejšie, a preto musíme byť čo najlepšie pripravení koordinovane im čeliť," dodala predsedníčka parlamentu ČR. Stretnutie predsedov parlamentov krajín Slavkovského formátu sa uskutočnilo 22. a 23. augusta 2024 v Salzburgu na pozvanie predsedu rakúskej Národnej rady Wolfganga Sobotku.
