Značná časť odbojovej aktivity v momente, keď je územie obsadené protivníkom, spočíva v takzvanej tichej práci. Ide o získavanie rôznych informácií a ich posúvanie spojencom. Často v nej vynikali práve ženy, medzi nimi napríklad Chaviva Reiková, rodáčka z obce Nadabula, ležiacej neďaleko Rožňavy. Ako päťročná sa v roku 1919 presťahovala s rodičmi do Radvane pri Banskej Bystrici.
V roku 1939 sa rozhodla emigrovať spolu s manželom do mandátneho územia Palestíny, ktorá bola v tom čase pod britskou správou, a neskôr začala úzko spolupracovať s britskými tajnými službami. V lete 1944 sa stala členkou operácie Amsterdam a zapojila sa do SNP. Na územie Slovenského štátu sa vrátila s dvoma misiami.
"Jedna je tá oficiálna - vytvoriť takzvané záchranné trasy pre zostrelených britských a amerických spojeneckých letcov, aby sa dostali do bezpečia, a druhá, tá neoficiálna, ktorú im udelili židovskí predstavitelia, bola získať čo najviac informácií o osude židovskej komunity na Slovensku a ak to bude možné, tak im, samozrejme, pomôcť," spresnil pre TASR historik Martin Posch.
