Čoskoro by sa však slovenská realita mohla zmeniť. SPP plánuje vybudovať až 5 veterných parkov, hlavne na západe krajiny, a zaradiť ju tak na veternú mapu Európy. S rozvojom veternej energie sa viažu aj mnohé mýty. Na tie najčastejšie sa pozrieme bližšie - čo si o nich myslia odborníci?
Pochybnosti sprevádzajú zmenu
Ak sa pozrieme do histórie, všetko nové a neznáme spôsobovalo spočiatku obavy. Keď sa elektrina začala využívať v domácnostiach na konci 19. storočia, ľudia sa báli požiarov či zranení spôsobených elektrickým prúdom. Paradoxne, elektrické osvetlenie bolo považované za omnoho nebezpečnejšie ako osvedčené sviečky a plynové lampy. Dnes sa nad tým len pousmejeme.
Hoci na Slovensku veterné elektrárne zatiaľ nevnímame ako bežnú súčasť života, v iných krajinách ľudia fungujú s turbínami po svojom boku už desiatky rokov – s pozitívnymi výsledkami. Ak prejdeme len pár kilometrov za naše hranice, natrafíme na obec Prellenkirchen, kde s veternými vežami spolunažívajú už od roku 1999 a ďalšie roky aj budú. Jej obyvatelia si dnes svoj život bez veterných veží už ani nevedia predstaviť, preto v súčasnosti vymieňajú staré modely za nové – vyššie a 3-krát výkonnejšie.
Veterné turbíny prinášajú pre obce a ich obyvateľov mnohé pozitíva, napríklad stabilné miestne poplatky, či dane, ale aj financie na ďalší rozvoj miestnej infraštruktúry. Tieto plusy sú občas zatienené senzáciami z poloprávd a mýtov, ktoré sa okolo veterných parkov šíria.
Vtáky v okolí veterných turbín
Sú veterné turbíny nebezpečné pre vtáky? Napriek mnohým obavám, ktoré okolo tejto témy panujú - nie sú, potvrdili to rozsiahle vedecké štúdie. Vtáky dokážu prirodzene kopírovať pohyb listov rotora a bez námahy sa tak turbínam vyhnúť. Navyše, nové, moderné modely sú vybavené protikolíznym systémom, ktorý v prípade hroziacej zrážky dokáže automaticky vypnúť činnosť celej turbíny.
„Zvieratá a príroda všeobecne sú v harmónii s veternou energiou. V našom regióne sa faune darí výborne, máme početné populácie zvierat všetkých druhov, vrátane včiel, ktoré žijú priamo pri veterných vežiach,“ potvrdzuje hlavný poľovník okresu Bruck and der Leitha a poľnohospodár Johann Dietrich.
Pôda po turbínami
Rovnako ako vtáky, ani pôda pod turbínami netrpí vplyvom veterných veží. Mýty o jej vysušovaní a neschopnosti pestovať plodiny zostávajú preto len mýtmi. Odborníci, ktorí sa zaoberali výskumom pôdy, dokonca zistili, že kukurici či sóji sa pod nimi darí omnoho lepšie. Keď sa však nato pozrieme laickým okom, keby pôda nebola schopná produkcie, tak by sa po toľkých rokoch v Rakúsku veterné elektrárne opäť neobnovovali.
„Ak by veterné parky mali výrazné negatíva, Európa by nepodporovala ich rozvoj. Napríklad v Rakúsku sa rozhodli pre repowering, staré turbíny vymieňajú za nové. Ak by mali veže negatívny vplyv či už na pôdu, zver alebo obyvateľov, obce by sa pre pokračovanie vo veternej energii nerozhodli,“ konštatuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Hlučnosť ako jeden z mýtov
Ďalším strašiakom je hluk z turbín. Fakty však hovoria jasne. Turbíny majú vo vzdialenosti približne 400-500 metrov hlučnosť 40 dB, čo si môžeme predstaviť ako tichú rezidenčnú štvrť, či kanceláriu. Navyše, na Slovensku máme schválenú prísnu minimálnu odstupovú vzdialenosť. Podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva musí byť vzdialenosť obydlí od veterných veží nie menej ako 1km.
To, že turbínu naozaj nepočuť, potvrdil aj mladý Slovák Timo, ktorý býva už 11 rokov v rakúskej obci Pama a veterné veže sú bežnou súčasťou jeho života: „Ak by som nestál priamo pod turbínou, tak ani neviem, že vydáva nejaký zvuk. Bývam na konci dediny, veterné veže mám pomerne blízko. Keď vyjdem na balkón, počujem traktory, vietor, čvirikanie vtákov, ale veterné turbíny nikdy”.
Odlieta ľad z turbín?
Jednoduchá odpoveď – nie. Veterné turbíny sú vybavené najmodernejším systémom detekcie námrazy, ktorý ju v momente, ako sa ľad objaví, vypne a naspäť do prevádzky je uvedená až po roztopení a dôkladnej osobnej kontrole. Ľad tak neohrozuje ani obyvateľov, ani zvieratá v ich okolí.
Tieň z turbín
Tieň môžeme pozorovať iba v tesnej blízkosti veterných turbín. Vo vzdialenosti jedného kilometra, ktorý je na Slovensku stanovený ako minimálna vzdialenosť odstupu veternej veže a obydlia, je už celkom rozptýlený. Naopak, výhodou tohto tieňa je, že dokáže poskytnúť zvieratám potrebný úkryt pred letnými horúčavami.
„Kedysi boli obavy z tzv. 'stroboskopického efektu', čiže tienenia, no vďaka pokročilým technológiám už tento problém neexistuje. Pri schvaľovaní veterného parku je nevyhnutné preukázať, že tieň turbíny minimálne alebo vôbec nezasahuje do obytných oblastí,“ dodáva Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie SPP.
Budúcnosť Slovenska
Veterné parky obyvateľom poskytujú množstvo výhod, ktoré sa však častokrát stratia v spleti dohadov a poloprávd. Rozvoj veternej energetiky v Európe nám ukazuje smer, akým by sa obnoviteľné zdroje mali uberať. Slovensko by malo byť ich súčasťou - veterné turbíny sú kľúčom k udržateľnejšej budúcnosti krajiny.
SPP a veterná energia
SPP je najväčší slovenský dodávateľ energií, ktoré poskytuje pre takmer 1,5 milióna zákazníkov. V súčasnosti sa zaraďuje aj medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku – pripravených má päť projektov veterných parkov (jeden v lokalite Drahovce, dva v oblasti Galanty a dva v katastri Skalice), ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
