Jednotky niekoľko dní bojovali v okolí Dukly či Mošurova a Hradiska pri Prešove. Pri Vranove nad Topľou približne týždeň bojovala skupina slovenských tankov. Iná skupina tankov sa prebila cez Spiš na povstalecké územie na strednom Slovensku. Najsilnejší oddiel na východe, približne 7 500 mužov s delami a guľometmi, ostal pod velením Markusa v pohorí Čerhov. Nečakali však, kým prídu Nemci za nimi a útočili na cesty a železnice, po ktorých sa presúvali.
Podnikli aj protiútok na Bardejov a oslobodili tam časť zajatcov. Nemci si boli vedomí, aké nebezpečenstvo predstavuje, a tak proti Markusovmu oddielu sústredili najväčšie sily. Trvalo až do 8. septembra 1944, kým ho porazili. Časť vojakov, ktorí prežili a nepadli do zajatia, sa pridala k partizánom.
Malá skupina s plukovníkom Markusom sa prebila na povstalecké územie. Po porážke Povstania bol do decembra 1944 v horách, potom sa pre zdravotné problémy ukrýval vo Zvolene. Po vojne ho povýšili na generála, ale v roku 1950 ho prepustili do zálohy. Aspoň ho nedegradovali. Zomrel v roku 1967.