Tomu sa povie dobrodružstvo! Marián Pastorok (32) z Levíc spolu s kamarátom Erikom (24) prešli na bicykloch od nás až na Gibraltár. Cesta im trvala viac ako mesiac, pričom denne prešli približne 100 km. Čo všetko zažili, a ktoré miesta ich potrápili najviac?
Marián chcel vyjsť zo stereotypu a zažiť dobrodružstvo. A tak naplánoval cestu, na ktorú budú spomínať celý život.
„Začal som si v hlave spriadať myšlienky, aké by to asi bolo, keby som to skúsil a vyrazil sám na bicykli nabalený len s vecami potrebnými na každodenné prežitie. Cieľ, kam by som sa chcel dostať na bicykli, mi bol hneď od začiatku jasný. Chcel som sa vyhnúť potrebám vybavovať víza, konfliktu na východe a samozrejme zime, ktorá je na severe. Najlepšie ostať v eurozóne a dostať sa čo najskôr do teplých tropických krajín. Preto mi stačilo otvoriť mapy a hneď mi do očí udrelo Španielsko, respektíve najnižší bod k Afrike a to Gibraltár,“ spomína s úsmevom. Zakrátko presvedčil kamaráta Erika a vyrazili na cestu dlhú 3 500 kilometrov.
Problém s toaletami
Kamaráti väčšinu času prespávali v stane a najviac jedli fazuľu. „V hoteloch, hosteloch, ubytovniach sme prespali asi 7-krát. Vždy sme to využívali ako žolíka na obdobie, keď sme nemali čas sa dostať mimo obydlí, alebo sme si potrebovali dopriať poriadnu hygienu a preprať si veci a dobiť batérie. Raz nás do hotela vyhnal veľký dážď - v ten deň sme premokli od hlavy po päty,“ smeje sa sympatický zámočník.
A ktoré štáty precestovali? „Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Taliansko, Francúzsko, Monako, Španielsko, a tiež Gibraltár. V každej krajine boli miesta, kde sme dennodenne videli krásne pamiatky, ale zažili si aj chvíle, keď sme už mali dosť a boli sme radi, keď sme prešli do ďalšej krajiny,“ zamyslí sa. Na ceste ich však postihli aj útrapy - zapálené svaly na nohe, protivietor a tiež únava. V Taliansku už toho Marián mal po krk.
