Archeológovia Štátneho pamiatkového úradu (LDA) v Berlíne meč objavili v zime roku 2022 počas vykopávok obytných a komerčných priestorov na najstaršom námestí Berlína, Molkenmarkte, rozrumenom počas druhej svetovej vojny. Bývalé pivnice boli koncom vojny zavezené vojnovým odpadom, okrem iného súčasťami konských postrojov ako sú uzdy, ostrohy, zubadlá či popruhy, uvádza vyhlásenie úradu. Počas obnovy mesta v 60. rokoch miesto prekryli ulice a iná zástavba.
Výrazne skorodovaný meč bol pôvodne považovaný za slávnostnú vojenskú šabľu. Bližšie skúmanie odhalilo, že meč pochádza z Japonska z obdobia Edo (1603 až 1868). Čepeľ meča však môže byť ešte staršia a môže pochádzať z 15. storočia, uvádza vyhlásenie Múzea prehistórie a ranej histórie v Berlíne.
Počas reštaurátorských prác vysvitlo, že artefakt je fragmentom krátkeho japonského meča známeho ako wakizaši. Riaditeľ múzea prehistórie a ranej histórie Matthias Wemhoff uvádza, že tieto meče bol nielen symbolom postavenia hodnostárov, ale aj záložnou zbraňou samurajov používanou v stiesnených priestoroch, kde bolo použitie katany nepraktické alebo nemožné. Katana bola rovnako ako wakizaši typ meča, jej čepeľ však bola dlhšia, preto sa ňou bojovalo v otvorených priestranstvách.