Výskumníci pri práci využívajú aj najmodernejšie prírodovedné metódy, napríklad molekulárnu genetiku, rádiouhlíkové datovanie, izotopové analýzy stroncia, kyslíka a dusíka, na základe ktorých bude možné určiť presídľovanie za života skúmaného jedinca a zloženie jeho stravy.
"Takto získané údaje nám pomôžu lepšie posúdiť archeologický materiál z preskúmaných mohýl. Dáta budeme môcť využiť aj pri riešení geograficky a kultúrne širšie ponímaných tém súvisiacich s výskumom chronológie, genézy, stepných vplyvov a zásahov cudzieho obyvateľstva jamovej kultúry a kultúry so šnúrovou keramikou do regiónov severopotiskej oblasti," vysvetľuje vedkyňa.
Pôvodné územie tohto obyvateľstva sa nachádzalo medzi Donom a Volgou. Zo stepnej oblasti sa od pobrežia Čierneho mora následne presunulo pozdĺž Dunaja a Tisy až na Panónsku nížinu. Praktizovali kočovný spôsob života pod vedením náčelníckych skupín. Hospodárstvo jamovej kultúry bolo založené na chove zvierat, rybolove a zberateľstve. Na prepravu používali kolesové vozy.
