"Štúdie vzoriek DNA získaných z kostí jedincov jamovej kultúry naznačujú, že táto spoločnosť spôsobila zmenu genetickej štruktúry obyvateľstva v Európe," zdôrazňuje archeologička.
O dynamických procesoch súvisiacich s využitím mohylového násypu v Hatalove aj v nasledujúcich vývojových obdobiach svedčia nálezy kultúry Nyírség-Zatín z neskorého eneolitu, radové pohrebisko koštianskej kultúry zo staršej bronzovej doby, ako aj pec určená na vypaľovanie keramiky z mladšej rímskej doby.
Výskum je súčasťou projektu Národného centra vied Poľskej republiky. Odborníci z Archeologického ústavu SAV v spolupráci s kolegami z Poľskej akadémie vied od roku 2021 skúmajú stepné vplyvy v karpatskom pásme v treťom tisícročí pred n. l. Zamerali sa na viaceré vopred vytypované mohylové násypy v krajine Východoslovenskej nížiny a doposiaľ preskúmali päť z nich.
