Takmer tri dni držali v zamínovanej škole číslo 1 ako rukojemníkov vyše 1100 detí, ich rodičov a učiteľov. Pri zásahu ruských bezpečnostných síl a špeciálnych jednotiek bolo zabitých viac ako 300 rukojemníkov, z toho takmer 200 detí. Od Beslanského masakra uplynie v nedeľu 1. septembra 20 rokov.
Tragédii v Beslane predchádzal v roku 2004 celý rad teroristických akcií, či už išlo o februárový výbuch v moskovskom metre s vyše štyrmi desiatkami obetí alebo o júnový útok čečenských separatistov na mesto Nazraň v Ingušsku, ktorý si vyžiadal takmer sto mŕtvych. Zvlášť tragický bol august, kedy pri výbuchu dvoch dopravných lietadiel nad Tulskou a Rostovskou oblasťou zahynulo 90 ľudí a v posledný deň mesiaca našlo na moskovskej stanici metra Rižskaja smrť desať ľudí potom, čo sa odpálila samovražedná atentátnička. Zodpovednosť za všetky tieto teroristické akcie, ako aj za útok na beslanskú školu, prebral vodca čečenských separatistov Šamiľ Basajev.
Krátko po deviatej hodine 1. septembra 2004 zaútočila na školu v Beslane ozbrojená skupina vedená Ruslanom Chučbarovom, prezývanom ´plukovník´. Dve z teroristiek sa na začiatku celej akcie vo vchode školy odpálili, pričom usmrtili aj niekoľko rukojemníkov. Väčšinu z viac ako tisíc ľudí nahnali maskovaní ozbrojenci do telocvične, ktorú zamínovali. So zámerom zastrašiť ostatných rukojemníkov, približne desiatich z nich hneď na začiatku zastrelili. Niektorým ľuďom sa podarilo uniknúť a zalarmovať miestnu políciu.
Ozbrojené komando islamských extrémistov požadovalo nezávislosť Čečenska, odchod ruských vojsk z tejto severokaukazskej republiky, oslobodenie väznených teroristov a demisiu ruského prezidenta Vladimira Putina. Jediným človekom, ktorého pustili ozbrojenci do budovy bol 2. septembra bývalý ingušský prezident Ruslan Aušev. Podarilo sa mu presvedčiť útočníkov, aby prepustili 26 rukojemníkov, celkove zadržiavali teroristi 1128 ľudí.
Dráma sa skončila 3. septembra popoludní niekoľkohodinovou prestrelkou s ruskými bezpečnostnými silami, špeciálnymi jednotkami a výbuchmi náloží, ktoré v objekte rozmiestnili teroristi. Pri incidente a na jeho následky zahynulo 334 osôb, z toho 186 detí. Od roku 2005 sa 3. september, deň ukončenia tragédie v Beslane, pripomína v Rusku každoročne ako pamätný deň - Deň solidarity v boji proti terorizmu.
To, že za rukojemníckou drámou stál vodca čečenských separatistov Aslan Maschadov a čečenský poľný veliteľ Šamiľ Basajev potvrdil Nurpaša Kulajev, ktorému sa ako jedinému z 32 členného komanda ozbrojencov podarilo prežiť zásah ruských bezpečnostných síl. V máji 2005 sa postavil v metropole Severného Osetska vo Vladikavkaze pred súd. O rok neskôr, v máji 2006, si vypočul verdikt - doživotie.
Podľa niektorých pozostalých bol policajný zásah vykonaný neprofesionálne a preto mal za následok toľko obetí. Preživší i pozostalí obetí z Beslanu sa obrátili po tragédii na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so žalobami. Tvrdili, že zásah ruských bezpečnostných zložiek bol neprimeraný a v jeho dôsledku prišlo o život mnoho dospelých a detí.
V apríli 2017 ESĽP rozhodol, že ruské orgány si nesplnili povinnosť zabrániť možnému ohrozeniu ľudského života a nenaplánovali oslobodzovaciu operáciu tak, aby minimalizovali ohrozenie životov rukojemníkov. Moskva sa proti verdiktu súdu odvolala, keď ho označila za neopodstatnený. V septembri 2017 Štrasburský súd opätovne konštatoval, že Rusko zlyhalo pri snahe vyriešiť rukojemnícku drámu v Beslane a svoj verdikt potvrdil.
Vladimir Putin navštívil doteraz miesto teroristického útoku dvakrát - prvý raz tak urobil deň po tragédii 4. septembra 2004 a potom v roku 2008, keď bol predsedom vlády. Nedávno zavítal na sever Kaukazu opäť. Dňa 20. augusta 2024 navštívil pamätný komplex nazvaný Mesto anjelov, kde je pochovaných 266 z 334 obetí beslanskej tragédie.
Na spomienkovej akcii za obete hromadného zadržiavania rukojemníkov spred 20 rokov vzniesol závažné obvinenie voči zahraničiu. "Veľmi dobre vieme, že cudzie krajiny sa nielen snažili ospravedlniť tento obludný zločin, ale tiež poskytli teroristom všetky druhy pomoci - morálnu, politickú, informačnú a finančnú," vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v Beslane.
