Neboli by to však chlapci, keby nechceli skákať do vody. Bohužiaľ, nevedeli, že Zelená voda má veľmi nerovnomerné dno a aj uprostred jazera môže byť plytčina. Prvý mladík skočil panáka a v sekunde za ním Dávid hlavičku. Voda tu však bola zrazu len po kolená...
Jeden nesprávny skok zmenil v sekunde život Dávidovi aj jeho rodine. „Chalani sa boli zabávať a medzitým sa člnkovali. Voda v tom jazere je raz vyššie a raz nižšie. Jeho kamarát skočil a hneď zistil, že voda je len po kolená. Chcel upozorniť ostatných, aby neskákali... Bolo však neskoro. Dávid práve skočil hlavičku,“ povie so stiahnutým hrdlom otec Roman.
„Bola to sekunda a Dávid si necítil celé telo a kamaráti ho museli ratovať. Záchranársky vrtuľník ho hneď previezol do Bratislavy.“ Jeho syn skončil na operačnom stole a už prvotné prognózy boli hrozivé.
„Mal taký rozdrvený šiesty stavec, že mu ho museli ihneď vymeniť. Miecha bola úplne stlačená a nikto nevie, ako sa to vyvinie. Po operácii bol paralyzovaný od krku dole a lekári netušia, či rozhýbu vôbec ruky,“ opisuje hrozné chvíle otec s tým, že takéto správy nechcú rodičia nikdy počuť.
