Počul náraz
Fatálnu kolíziu zaregistroval aj syn obete Štefan. „Počul som rachot motora a tupý náraz. Bola to poriadna rana! Myslel som, že nejaké auto narazilo do stĺpa. Vtedy som nevedel, že mi zabilo otca. Mohlo sa to skončiť horšie ako nehoda na zastávke v Bratislave, lebo tade prechádzalo pomaly cez cestu viac ľudí. Bola to šialená jazda. Mohli zabiť aj 20 ľudí. Ten tínedžer, čo mi zabil ocka, sa stopercentne nevenoval riadeniu vozidla, narazil doňho v plnej rýchlosti, otec bol úplne rozmetaný,“ krútil hlavou syn nebohého.
„Otec bol triezvy, dal si poobede iba jedno pivo. Všetci na okolí si ho vážili, bol murár a postavil mnoho domov. Bol hospodárom aj v miestnom futbalovom zväze. Bol to dobrák, ktorý si ani neužil altánok, čo práve postavil a na ktorý sa tak tešil. Zlomilo nás to. Mohol tu s nami byť ešte dlho,“ dodal jeho syn Štefan.
„Ocko pochoval toľkých blízkych... Zomrela mu sestra pri autonehode. Švagor, môj prvý manžel aj naši dvaja súrodenci. Naposledy sa lúčil so synom Justínom, ktorý skonal na následky cukrovky rok pred štyridsiatkou. Je to strašne nespravodlivé, koľko žiaľu si musí vytrpieť naša mama Janka,“ doplnila zroneného brata Štefanova dcéra Janka.
