Redakcia Nový Čas

Autom sa vydali na okružnú jazdu po severnom Taliansku. <strong>Navštívili populárne Benátky, Jesolo, ale i mestá ako Verona, Miláno a Caorle.</strong> Čo všetko videli?

Cesta cez Rakúsko bola náročná. Aj diaľnica je tam kľukatá a na mnohých miestach mali zúženú vozovku z dôvodu údržby aj opráv. Benzín je v Rakúsku drahší než na Slovensku a v Taliansku. Odchádzali sme teda s plnou nádržou a v Rakúsku tankovali len nevyhnutné množstvo. Na odpočinutie vodiča aj posádky sme zastavili na viacerých odpočívadlách, ktoré Rakúšania volajú Rastplatz. Máte tam toalety zadarmo, aj stoly a lavičky na oddych a konzumáciu vlastného jedla. V Taliansku sú cesty široké a pruhov dostatok. Na rozdiel od iných krajín však majú mýto. Platí sa teda za každý diaľničný úsek zvlášť, vždy pri opúšťaní diaľnice. My sme na tom mýte odhadom nechali stovku eur.

Spali sme v troch mestách. V Benátkach nás ubytovala mladá Eliza. Vyzeralo to, akoby zdedila byt a rozhodla sa ho dávať do prenájmu turistom. A mali sme to šťastie, že sme boli jej prvými klientmi. Cítili sme sa ako v bavlnke, všetko bolo čisté a nové. Eliza nám pripravila aj nápoje do chladničky či kapsule vedľa kávovaru. V Miláne sme prišli do trojhviezdičkového hotela blízko centra. Hotel má už najkrajšie časy za sebou. Vyzerá však ako z filmu o krstnom otcovi, takže ten štýl sa nám celkom pozdával. A v hale mali automat na kávu, čaj, croissant. No v Caorle nás už čakala vila Hemingway. Typický dovolenkový rezort s bazénom miesto dvora. Vila je blízko pláže a turistická daň bola práve v Caorle najnižšia. Ohľadom cien sme už až takí nadšení neboli. Raňajky za 10 €, dve kávy za 5 €. Plus nás na izbe čakal cenník, za čo všetko a koľko sa pripláca.

V Miláne nám upratovačka ochotne vymenila uteráky, o čo sme ju ani nežiadali. V Caorle si však za takúto službu už účtujú jeden z mnohých poplatkov. Prekvapil nás aj parkovací dom v Benátkach. Kým zo Slovenska a okolitých štátov poznáme parkovacie domy, kde sa ani nedostávame do kontaktu s obsluhou, v Benátkach muži v uniformách čakali pred vchodom aj na každom poschodí. Teda nás usmerňovali, na ktoré poschodie máme vyjsť a požiadali nás aj, aby sme kľúč nechali v aute. V Miláne je doprava hustá a chaotická. Využili sme teda aj MHD. Miláno má metro aj plno retro električiek. Ďalšou službou občanom, o ktorej bedekre ani neinformujú, sú postreky proti komárom. V Benátkach nejaké museli mať, lebo tam tých komárov bolo pomenej a aj to uštipnutie sotva bolelo. Naopak, v Miláne na nás útočili tie komáre už vo vstupnej hale hotela. V obrovskom parku to bolo na nevydržanie.

Boli sme celkom prekvapení, že typické talianske jedlá chutia u nich rovnako ako tie, čo uvaria aj v Bratislave. V podstate sme po celý týždeň jedli pizzu či špagety. Morské špeciality síce mali, ale na tie sme sa nedali nalákať. Rozdielom je akurát, že Taliani sa radi navečerajú aj o desiatej v noci. V Miláne nás celkom dobehli, keď nám na stôl položili obschnuté chleby, čo sme si ani neprosili, a potom si to zaúčtovali ako predjedlo v sume 6 €. Vo výkladoch sme videli nádherné dezerty pripomínajúce umelecké diela. No boli sme kúsok skromnejší a skvelé zákusky sme objavili aj v supermarkete.

Navštívili sme dve pláže - v Jesole a v Caorle. Obe sú pieskové ako zrejme celé severotalianské pobrežie. Najväčší rozdiel bol v počasí. Kým v Jesole nás čakalo teplé more a horúci piesok, v Caorle sme zažili pieskovú búrku. Plavčík všetkých vyhnal z pláže a silný vietor dvíhal piesok do výšky očí. Bol to pre Slovákov nevšedný zážitok, vietor plný zrniek piesku nám narážal na tvár a museli sme si pred ním chrániť oči.

<strong>Letovisko: Benátky/Miláno/Caorle </strong>

Renáta sa s rodinou vydala spoznávať obľúbené miesto Slovákov inak: Autom po severnom Taliansku!

Renáta šla s rodinou spoznávať obľúbené miesto Slovákov inak: Autom po severnom Taliansku! Čo všetko videli?

Redakcia Nový Čas

Súvisiace