Strávil noc v tzv. bode nula, kde spal v betónovej rúre. Najnebezpečnejšia paradoxne nebola noc na bojisku, ale cesta tam. Museli sa vyhnúť paľbe delostrelectva i kamikadze dronom.
Peter za dva a pol roka rusko-ukrajinského konfliktu navštívil viaceré miesta frontovej línie, no na bode nula, teda na dohľad nepriateľa, bol prvýkrát. „Na pozícii, ktorú sme navštívili, však ešte nedošlo k reálnemu boju,“ povedal Petr, ktorý sa rozprával aj s veliteľom.
„Ten povedal, že najdôležitejšie je, okrem dobrého vyzbrojenia a motivácie, byť pripravený. Každý muž si musí zachovať chladnú hlavu a byť dostatočne psychicky odolný. Je to však náročné. Vojaci totiž môžu na pozícii v zákopoch sedieť týždne, ba až mesiace bez výstrelu a o protivníkovi vedia len to, že tam niekde je... Potom sa situácia zmení z minúty na minútu a dôjde ku krvavému boju tvárou v tvár, keď o živote a smrti rozhodujú desatiny sekundy,“ hovorí Peter, čo sa dozvedel o čelných pozíciách a pridal pár detailov zo zákopov.
„Boli zakryté. Išlo o blindáž, ktorá sa využívala už v 1. svetovej vojne. Slnečné svetlo tam preniká sporadicky a je náročné zistiť, či je deň, alebo noc. Spal som v betónovej rúre a na počudovanie som nemal zlé sny,“ opísal noc v prvej línii. A akí boli vojaci, ktorých v zákopoch stretol?
„Boli väčšinou starší a manuálne pracujúci chlapi. V armáde, rovnako ako aj v iných profesiách, platí nepísané pravidlo, že ten, kto má vyššie vzdelanie, ľahšie získa lepšiu pozíciu,“ prezradil.
