Hindes putoval do väzenia po tom, ako sledoval 17-ročné dievča domov z obchodu, potom ju zhodil na zem a strčil jej ruky do šortiek. V minulosti bol odsúdený za 23 trestných činov a strávil dva roky v ústave pre mladistvých. Ako uviedol prokurátor, odsúdenému ku cti slúži prejavená ľútosť nad svojím činom. Skutočnosť, že musel zdieľať celu s niekým iným, mala byť pre neho veľmi stresujúca, čo ho doviedlo k tomuto hlúpemu a neuváženému činu.
Hindes mal mimoriadne ťažké detstvo, no aj napriek tomu chodil do školy, získal kvalifikáciu a mal pracovné záznamy. Tiež mu diagnostikovali ADHD, depresiu a úzkosť a musel sa počas svojho krátkeho života so všetkými ťažkými situáciami vyrovnávať sám. Sudkyňa Katherine Pierpointová pri vynesení rozsudku povedala, že emocionálny dopad na neho bol obrovský. Zostal v ňom pocit ostražitosti, úzkosti a strachu a trpel nočnými morami.
Ďalej uviedla, že v ten večer sa Hindes viac sústredili na vlastné uspokojenie a chýbala mu sebakontrola. Zatiaľ čo na súde prejavoval pochopenie a výčitky svedomia, v ten večer neprejavil vôbec nič. Dokonca predtým, ako sa dopustil ohavného činu, vypustil z úst tieto slová: „Chcem, aby si sa cítil tak, ako sa cítili moje obete“. V tomto prípade malo osobitný význam jeho odsúdenie v súvislosti s trestnými činmi napadnutia a sexuálneho útoku. Podľa sudkyne Hindes využil spoluväzňa, ktorý bol v zraniteľnom postavení, a síce, zavretý s ním v cele.
