Rodina z Humenného na tom nebola finančne práve najlepšie, ale navzájom sa milovali a to pre nich znamenalo najviac. Otec Jozef sa snažil pracovať. Hovorieval, že by peniaze dokázal zarobiť, a aj sa o to pokúšal. Starostlivosť o detičky, ktoré bezpodmienečne ľúbil, ho však vždy donútila vzdať sa zamestnania a všetok svoj čas venovať im.
Z času na čas sa našli dobrí ľudia, ktorí rodinke vypomohli. Aj vďaka dobrosrdečnosti darcov sa mohli pred vyše týždňom vybrať na výlet na Liptov. Detičky sa však z neho vrátili bez ocka. Počas výletu totiž Jozefovi vypovedalo srdiečko.
Smutné slová kamaráta
„Už v nedeľu počas pobytu sa sťažoval, že sa necíti veľmi dobre. S návštevou lekára však váhal. Deti u neho totiž boli vždy na prvom mieste. Bál sa, čo s nimi bude, keby si ho, nedajbože, nechali v nemocnici. Starostlivosť o Natálku, Janku a Jožka totiž považoval za svoje poslanie. A práve to sa mu asi stalo osudným,“ hovorí Jozefov najlepší kamarát z detstva Janko Sulej.
